História Šoltýsskeho komposesorátu Liptovská Lúžna

Šoltýssky komposesorát pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna vznikol na základe zoskupenia drobných zemanov, ktorí založili obec Luszna. Je to fakticky spoluvlastníctvo rodiny Veselovskej k prináležiacim lesným a pasienkovým pozemkom. Nadobudnutie majetku spoločenstva prebiehalo v troch etapách. V prvej etape dostal zakladateľ obce, šoltýs Juraj Veselovský, v roku 1670 štyri dvory a hoľu zvanú Fedorová. Tak je to zaznamenané v zakladajúcej listine obce Luszna. V roku 1864 patrilo šoltýsom 545 jutár a 207 siah rolí a lúk (313,69 ha). Druhá etapa nadobudnutia nastala v roku 1898 pri odčlenení majetku šoltýsov zo spoločného urbárskeho majetku, ktorý vznikol v polovici 19. storočia na základe tereziánského urbáru. Z dôvodu častých nezhôd z porušovania hraníc medzi šoltýsmi a bývalými urbarialistami bola dňa 26. 2. 1898 podpísaná konečná dohoda (segregácia) o usporiadaní urbárskeho majetku medzi kráľovským panstvom v Likavke na jednej strane a urbariátom a komposesorátom na strane druhej. Na základe podpísanej dohody vznikla v roku 1899 mapa, v ktorej sú vyznačené presné hranice odčlenených pozemkov komposesorátu. Tretia etapa prebehla v roku 1929, keď šoltýs família odkúpila do spoločného vlastníctva podiely od šoltýsov, ktorí chceli odpredať svoje podiely z rôznych dôvodov alebo sa sťahovali za prácou mimo obce.

14. novembra 1904 sa konala zakladajúca schôdza VESZELOVSZKÉHO SZOLTÉSZU OSALÁD Luzsna Liptóm, na ktorej boli schválené prvé stanovy nerozdeleného spoločného majetku.Tie boli potvrdené Kráľovským ministerstvom orby 8. augusta 1912. V stanovách sa uvádza, že celková lesná plocha má 165,9 uhorských jutár, pozostáva z parcely 15190 – Fedorka (Poľany) s rozlohou 66,9 uhorského jutra a parcely 15087 – Szlaniczová s rozlohou 99 uhorských jutár. Súčasťou stanov sú aj mapy s názvami a výmerami Fedorky a Szlaniczovej. V stanovách sa uvádza, že majetok vznikol na základe dohody podpísanej 26. februára 1898 a zmluvy o konečnom rozdelení, spísanej 7. až 9. mája 1899 pod číslom 3251/1899. Lesy a pasienky pripadajúce na štyri urbárske dvory (Mikušiacky, Macovský, Janovský a Matúšovský) sa rozdelili na 320 častí medzi 103 členov s počtom hlasov 126. Prvým predsedom sa stal Tomáš Veselovský Jančo. V júli 1901 vznikol prvý lesohospodársky plán na roky 1900 – 1910, prvé roky sa o lesy a pasienky staralo komorské panstvo, ale výnosy odovzdávali šoltýsom.

V roku 1906 vznikla pozemková kniha, v ktorej sú rozdelené jednotlivé pasienky z parcely 15190 – Fedorka (Poľany) medzi 56 členov spoločenstva vo výmere 58 jutár a 1391 siah z výmery 66,9 uhorských jutár a z parcely 15087 – Slanicová sa pasienky rozdelili medzi 28 členov spoločenstva vo výmere 57 jutár a 462 siah. Pasienky boli spolu na rozlohe 116 uhorských jutár a 253 siah. Pretože výmera lesa bola 49 jutár a 647 siah, ťažiť bolo dovolené každý druhý rok. Hospodáriť v lese sa začalo už v roku 1910.

Názvy spoločenstva a jeho predsedovia sa menili nasledovne:

VESZELOVSZKÉHO SZOLTÉSZU OSALÁD Luzsna Liptóm – prvým predsedom bol Tomáš Veselovský Jančo (1906 – 1910), za ním nasledovali Martin Svakovský (1910 – 1915) a Ján Tudík (1916 – 1920). V roku 1918 sa zmenil názov spoločenstva na VESELOVSKÝ ŠOLTÉSSKY URBÁR LUŽNA, liptovská župa, predsedníctvo prebral Ján Maťuga (1921 – 1923), po ňom Jozef Veselovský Košút (1923 – 1926), Štefan Evko (1927 – 1929), Jozef Kubrnas (1929 – 1933) a Kliment Veselovský (1933 – 1936). V roku 1935 sa menil opäť názov spoločenstva na VESELOVSKÝ ŠOLTÉSSKY KOMPOSESORÁT LIPTOVSKÁ LÚŽNA. Predsedovania sa ujal Jozef Kubrnas (1936 – 1938), po ňom Kliment Barboráš (1938 – 1939), Jozef Kubrnas (1939 – 1942) a Jozef Veselovský Košút (1942 –1945). V roku 1944 vznikli nové stanovy aj názov VESELOVSKÝ ŠOLTÝSSKY KOMPOSESORÁT LIPTOVSKÁ LÚŽNA, predsedom sa stal Ignác Jačo (1945 – 1947) nasledoval Pavel Veselovský Notárius (1947 -1950), Kliment Turončík (1950 – 1956) a Roman Dutka (1956 -1958). Dňa 10. 6. 1958 bol Veselovský Šoltýssky komposesorát odovzdaný Krajskej správe lesov Žilina na základe rozhodnutia Čd. 1606/61. V rozhodnutí sa uvádza, že odovzdaná výmera lesnej plochy má výmeru 91,68 ha a nachádza sa zapísaná v pozemkovej knihe vo vložkách 99, 852 a 861. Pasienkové plochy boli vyčlenené a ponechané šoltýsom na pasenie dobytka, avšak všetky plochy od roku 1964 spravoval Miestny národný výbor v Liptovskej Lúžnej. Dňa 22. 6. 1969 vzniklo pri komposesoráte PAŠIENKOVÉ SPOLOČENSTVO č. 1, ktoré bolo schválené Okresným národným výborom 11.9.1969. Do obhospodarovania spolumajitelia dostali 225,6226 ha pasienkov v Liptovskej Lúžnej a Liptovskej Osade. Jeho prvým predsedom sa stal Ján Veselovský Ozimec. Spoločenstvo hospodárilo až do roku 1975, kedy pasienky prevzalo Jednotné roľnícke družstvo Liptovská Osada. Dňa 10. 3. 1991 prebehla ustanovujúca členská schôdza VESELOVSKÉHO – ŠOLTÝSSKEHO KOMPOSESORÁTU LIPTOVSKÁ LÚŽNA, ktorou sa obnovila činnosť spoločenstva. Prvým predsedom v novodobej histórii sa stal Štefan Veselovský (Košút), ktorý v roku 1992 požiadal Severoslovenské lesy š.p. o prinavrátenie užívacieho práva k lesným pozemkom a lesným porastom. Severoslovenské lesy vydali v marci 1992 nášmu spoločenstvu 217,88 ha lesných a delimitovaných plôch do lesného pôdneho fondu (zalesnené pasienky). V roku 1994 vzniklo aj SPOLOČENSTVO VLASTNÍKOV LÚK, MALOLESOV A PASIENKOV PRI KOMPOSESORÁTE LIPTOVSKÁ LÚŽNA, ktorá bola zastupovaná Ing. Jánom Veselovským. Ing. Ján Veselovský spolu s Jánom Veselovským Ozimcom požiadali Severoslovenské lesy, š. p. Žilina o vrátenie užívacích práv k lesným pozemkom, lesným porastom a ostatnému poľnohospodárskemu majetku Pašienkovej spoločnosti č. 1. Severoslovenské lesy vydali v marci 1995 nášmu spoločenstvu lesné porasty Slanicová – Voliarisko, Pod Zapäťou a Brotky s výmerou 54,2069 ha. V roku 1996 prebehli v Komposesoráte Liptovská Lúžna voľby, v ktorých bol za predsedu komposesorátu zvolený Ing. Ján Veselovský a zároveň boli schválené nové stanovy spoločenstva. Krajský úrad v Žiline dňa 4. 6. 1998 rozhodol, že KOMPOSESORÁT, POZEMKOVÉ SPOLOČENSTVO LIPTOVSKÁ LÚŽNA obhospodaruje 267,25 ha, z čoho 76,79 ha pripadlo na kategóriu ochranných lesov. Od tohto dátumu komposesorát obhospodaroval všetky plochy. V Liptovskej Lúžnej prebehla ZRPS (zjednodušený register pôdneho stavu), po ktorom sa jednotlivé parcely objavili na LV urbariátu. Proti tomuto rozhodnutiu výbor komposesorátu zaujal razantný postoj, v ktorom začali prípravy na súdny spor medzi Komposesorátom a Urbariátom. V roku 2002 prebral funkciu predsedu pán Cyprián Veselovský, ktorý ju vykonával do apríla 2016. V roku 2005 vznikla dohoda medzi spoločenstvami, že na sporných pozemkoch sa nebude vykonávať lesnícka činnosť až do rozhodnutia súdu. V roku 2006 sa z dôvodu súdneho sporu zmenil názov spoločenstva na Šoltýssky komposesorát pozemkové spoločenstvo Liptovská Lúžna, spoločnosť s právnou subjektivitou. Dňa 1. 1. 2007 Urbariát vstupuje do užívania lesných pozemkov s argumentom, že disponujú listami vlastníctva. V roku 2007 vznikal aj nový lesohospodársky plán, v ktorom boli porasty v Slanicovej rozdelené na porasty obhospodarované Šoltýsskym komposesorátom, porasty obhospodarované Urbariátom Liptovská Lúžna a spoločne obhospodarované porasty komposesorátom a urbariátom. Od roku 2008 Šoltýssky komposesorát obhospodaruje už iba 120,2118 ha lesných pozemkov a spoločne obhospodarovaná plocha je 70,632 ha. V roku 2010 bola zamietnutá žaloba komposesorátu na určenie vlastníctva a z tohto dôvodu spoločenstvo zmenilo právneho zástupcu. Ten vypracoval novú žalobu, ktorá je do dnešného dňa na Okresnom súde v Ružomberku. V tomto období urbárnici začali ťažbu v Slanicovej a vyťažili 560 m3 dreva. Z tohto dôvodu súd vydal predbežné opatrenie na zákaz výrubu stromov v sporných porastoch to sa netýka spracovania náhodnej kalamity. Nastali prieťahy v súdnom konaní z dôvodu vysokého počtu účastníkov, ktorým bolo potrebné doručiť rozhodnutia súdu. Valné zhromaždenie poverilo výbor spoločenstva vyriešiť spor, prípadne pripraviť návrhy na dohodu medzi spoločenstvami. Na spoločných stretnutiach nedošlo k dohode medzi spoločenstvami, preto výbor Šoltýsskeho komposesorátu rozhodol, že využije všetky zákonné prostriedky na dosiahnutie vymožiteľnosti práva a vrátenie pozemkov šoltýsom, ktorým sporné pozemky od nepamäti patrili.

Ing. Pavol Moravčík, predseda ŠKPS